|
Bojím sa mojho podvedomia
|
muse - 14.10.2012 13:38:49
Dobry den, mam 15 rokov.Pred 3 a pol rokmi mi zomrela kamaratka. Od tej doby nepresiel den, kedy by som na nu nemyslela, ale nemyslim si ze to je nieco vazne. Horsie je, ze sa nedokazem zbavit neskutocneho strachu, ze kym ja sa zabavam, kym ja zijem a kym ja nic netusim, hocikto z mojej rodiny, mojich priatelov, mojich blizkych, spoluziakov, hocikto moze prave zomierat. Bojim sa, ze kym mne je fajn tak inym je hrozne. Nedokazem prezit jeden den bez myslienky na to, ako hrozne sa za to neznasam. Neviem povedat ci to ma nejaku spojitost ale viem ze na mojom zivote mi vobec nezalezi, nie som dolezita, som len nadbytocny odpad a moj zivot nie je dolezity ale velmi sa bojim o vsetkych mojich blizkych. Tak vela krat som myslela na to, ze keby zomriem ja tak by to bolo ovela lepsie pretoze ja nic neznamenam ale oni ano, kazdy jeden je niekto tak preco som tu prave ja zostala. Mam 15 rokov a nic som nedokazala, moj zivot mi pripada ako 2 roky a za chvilu budem stara vraskata zena sediaca a plakajuca nad svojim zivotom v ktorom nic nedosiahla. V mojej hlave, v hlave mam akoby nejaku inu osobu..neustale mi pripomina ze som tu na svete a ze nic nerobim, som tak uboha, kazdeho jedneho cloveka porovnavam so sebou a ten hlas mi zakazdym pripomenie aka odporna a zkazena som oproti ostatnym. Viem ze nikto to nema lahke, ja mam rodicov, surodencov, mam jedlo,byvanie,osatenie,skolu, priemerne znamky, mam priatelov ktori mi stale hovoria ze som super, maju ma radi a pod. lenze predsa ja sama viem najlepsia ako velmi som hrozna, ako velmi som odporna..na svojom tele nedokazem najst jediny cm ktory by som ne nenavidela..skusala som na svojej povahe najst jedinu pozitivnu vec ale nedokazem to a teraz sa znova lutujem a pisem sem.. mam nutkanie ospravedlnit sa kazdemu cloveku, ktoreho poznam, za to, ze moja existencia ich obtazuje..ten hlas, ten pocit v mojej hlave, je to akoby som v hlave mala smrt a ta mi stale pripomina ze je tu kazdu sekundu a moze si zobrat kohokolvek..pripomina mi ze schvalne tak odporne stvorenie ako som ja tu necha, aby som sa divala na to, ako ti, co si to nezasluzia, pomaly odchadzaju.. nenavidim sa za to co som, co ludom prinasam a to co skryvam v mojej hlave, bojim sa, bojim sa mysliet, bojim sa povedat sama sebe oh dnes vyzeras fajn. Chcela by som sa spytat ci mozem ten pocit nejak odohnat bez pomoci psychologa, dakujem
|
Odpověď zdravotníka na dotaz: Bojím sa mojho podvedomia
Myslím si, že psychológa by ste navštíviť mali, aby ste sa vedeli vyznať vo Vašich pocitoch. Niektoré veci môžu prejsť aj sami od seba, ale nemusí to tak byť. Ale vrátim sa k Vašemu príspevku. Ak Vám ľudia hovoria, že ste super, že Vás majú radi, tak to asi kvôli niečomu bude. Skúste sa kamarátov spýtať na to, prečo Vás majú radi. Aj to je niečo, čo ste dosiahli. Ak je človek s Vami rád, tak mu tým vlastne pomáhate. V 15tich máte už čo to za sebou, ale najväčšie zmeny sa udejú v rokoch 20-30. A to odporúčam si na to počkať a potom, v 40ke môžete zhodnotiť, či naozaj stojíte za nič alebo ste niečo dosiahli. Ja som presvedčená, že každý človek má na tomto svete nejakú úlohu o ktorej nevie. Takže treba prežiť celý život, aby ste vedeli, na čo ste tu boli. Držím palce a zároveň znova pripomínam, že psychológa by ste mali vyhľadať. Aspoň školského!
|
Odpovědi návštěvníků stránek:
honest4 - 16.10.2012 19:06:39
Ahoj.Jedine,ako ten pocit mozes odohnat je,ze budes silnejsia ako on.Ten hlas su len tvoje negativne myslienky,nechut k zivotu a znemoznovanie vsetkeho pekneho.Postav sa k tomu ako mur proti vetru.Preco by si sa mala podcenovat? Ako kazdy,aj ty si clovek,pre mnohych ludi znamenas tak vela a mnohi ludia ta potrebuju.Tvoris cast ich zivotov,mala by si si to uvedomit.To,ze si nic nedosiahla v 15tich rokoch je hlupost.Mozno si nedosiahla velke veci,no aj malickosti,ktore si spravila mohli napomoct k niecomu velkemu..Teraz jedna otrepana veta- mas cely zivot pred sebou. Co myslis?... nieco natom bude.Tvoj zivot sa este len rozbehol a ak dokazes bojovat proti tvojej,nazvala by som to uzkosti/depresii,tak si zacnes zivot uzivat a bude krasny..a potom raz olutujes,ako si sa trapila v tejto dobe.A to,ze by tvoji blizki mohli zomriet-nad tym sa netrap.Taky je zivot-raz ho dostaneme,raz stratime.Chces ho prezit cely v obavach,ze prave v nasledujucu sekundu moze niekto zomriet? Hlupost.Netreba nato mysliet,ale tesit sa z toho,ze su tu vseti pri tebe prave teraz a uzivat si kazdu chvilu s nimi.Tak velmi,ako tebe zalezi na kamaratoch a rodine,tak im zalezi na tebe,isto si praju,aby si bola stastna,tak sa vzchop kvoli nim,ale hlavne kvoli sebe.Zacni si vsimat,ze si krasna,ze mas vsetko,co potrebujes,staci len zacat zit.Takze hrubu ciaru za vsetkym zlym a odhodlanie zacat odznova. :) Drzim palce
Máte zdravotní problémy? Sdělte nám své příznaky - Pomůže vám naše poradna.
|
Diskuze: otázky a odpovědi, zkušenosti a poradenství k Bojím sa mojho podvedomia - Diskuze je prázdná – vložte svou zkušenost nebo vložte svůj dotaz jako první
Vaše zkušenost/Komentář/Dotaz týkající se Bojím sa mojho podvedomia
|
NEPOSKYTUJEME ZDRAVOTNÍ PORADENSTVÍ.
Naše online poradna je určena pro všechny pacienty,
užívající některý z léčivých přípravků, pouze pro obecné informační účely.
Poradna v žádném případě neslouží jako náhrada odborné lékařské péče.
Poradna pomáhá se správným užíváním léčivých přípravků,
odhalit vzájemnou nesnášenlivost léčiv, při snížení výskytu nežádoucích,
vedlejších účinků léčiv a jako osvěta a zdroj informací.
Pokud si myslíte, že potřebujete lékařkou pomoc, okamžitě zavolejte svého lékaře nebo vytočte číslo 155.
|
|
|
|
