|
Depresie, samota, odmietanie pomoci
|
slavka941 - 19.10.2011 15:18:18 Tento problém sa netýka ani tak mňa, ako mojej kamarátky. Spoznala som ju pár rokov dozadu prostredníctvom internetu a neskôr sme sa párkrát stretli, avšak to som ešte netušila. Pár mesiacov na to ako sme sa spoznali sa mi začala zverovať so svojimi problémami. Normálnemu človeku by prišli tieto "problémy" až smiešne - sťažovala sa na školu, na to že ju nemá rada jej mama a vlastne celá rodina, že ju otravuje mladší brat. Vždy som jej vravela, že tieto "problémy" a pocity má mnoho ďalších ľudí, ale ona to nepripúšťala a ani teraz nie. Potom nasledoval ďalší šok, oznámila mi, že sa pravidelne reže a že jej špecialitou sú tzv. "nápisy". V ten moment mi už nebolo všetko jedno. To dievča o mesiac dovŕši 18 rokov a ja neviem, čo robiť. Jedného dňa som narazila na jej internetový blok, na ktorý písala články a udalostiach, ktoré sa jej počas dňa udiali. Celý jej deň vyzeral veľmi jednotvárne - ráno vstala, šla do školy, v škole nadávala na spolužiakov preto, že sú šťastní, prišla zdeptaná domov, zavrela sa v izbe, následne sa pohádala s mamou, zase sa zamkla v izbe, vyplakala sa, porezala sa, čítala a šla spať. A stále dookola. A teraz k tomu, podľa nej, najväčšiemu problému - rodina. Vraj ju neznášajú. Snažila som sa jej vysvetliť, že im nikdy neposkytla možnosť, aby jej dokázali lásku, pretože celé dni nevychádza z izby, ale ona si myslí, že stojím na strane jej rodičov. V podstate má možno pravdu. Ak dokáže obviňovať ľudí, že vedia byť šťastní nie je tam niečo v poriadku. Skúsila som sa s ňou spojiť a pohovoriť si s ňou. Ja sama som mávala obrovské problémy doma.Rodičia sa hádali, bili, polícia bola u nás v podstate každý deň, niekedy to došlo až do takých rozmerov, že mama fyzicky napadla dokonca aj mňa a nie párkrát som bola blízko smrti -napr. keď ma zhodila zo schodov a ja som padala 4metre nadol. Toto všetko som jej napísala a snažila sa jej vysvetliť, že cez to všetko som si k rodičom našla inú cestu, vychádzame spolu a oni mi veria, rovnako ako ja im. Ale ona nedokáže veriť ani v samú seba, tým pádom ani nikomu inému.je pravda, že jej mama ju označuje slovami ako "neschopná krava", alebo jej sem-tam dá facku, ale nikdy nič vážne. dokonca ju púšťajú na koncerty a pod. čiže si ozaj nemyslím, že by ju rodičia nemali radi. Je ešte mnoho vecí, ktoré som jej počas nášho rozhovoru spomenula, napr. to, že ona sama sa chce stať psychológom. Spýtala som sa jej ako to chce dokázať, keď ani ona sama sa nevie dať do poriadku. Všetky argumenty, ktoré som použila obrátila proti mne s tým, že jej chcem ublížiť a, teraz ju budem citovať, vraj "som jediný človek, ktorý ju skutočne môže zničiť".Najstrašnejšie na tom celom je, že poznám mnoho ľudí, ktorý kedysi komunikovali práve s týmto dievčaťom a všetci mi vravia, aby som sa od nej držala čo najďalej, pretože vraj jej ide iba o tom, prenášať svoje problémy na niekoho iného a ja som začala mať skutočne pocit, že sa o to snaží. preto som sa sama rozhodla držať si ju od tela, keďže odmietala moju pomoc, ale je tu ešte veľa ľudí, na ktorých nevplýva dobre a ja neviem, čo robiť. Jediná vec, ktorá ma napadla bolo, oznámiť to jej rodičom a poskytnúť im odkaz na jej internetový blok, kde by si prečítali, čo ich dcéra prevádza. Budem rada ak mi poradíte čo robiť. sama chcem byť psychológom a moje rady ako "začni si viesť denník" alebo "príď k nám na týždeň nech sa odreaguješ" sa nestretli s pochopením. Skutočne neviem. Ďakujem za odpoveď
|
Odpověď zdravotníka na dotaz: Depresie, samota, odmietanie pomoci
Jedna vec mi nie je z celej otázky úplne jasná, či danú slečnu aj osobne poznáte? Ale asi áno, keďže ste chceli kontaktovať jej rodinu. Vaša kamarátka má naozaj veľký problém a patrí do rúk psychiatra. Vy s jej problémom veľa nenarobíte, aj keď verím, že načítaného máte už dosť. Skúste teda emócie nechať bokom a pozrieť sa na to racionálne. Odporučte Vašej kamarátke návštevu psychiatra. Ak jej veľmi chcete pomáhať, môžete ju k psychiatrovi doprevadiť. Ale tým Vaša úloha končí. Ak odmietne, je to jej voľba. Môžete oznámiť jej rodine, čo všetko viete a že máte pocit, že nie je v poriadku. Ale znova, tu Vaša úloha tiež končí. Ak sa rozhodnete pre oznámenie rodine, musíte rátať s tým, že budete od kamarátky na seba počuť len tie najhoršie nadávky. Netreba na ne ani reagovať ani si ich všímať. Jediné čo Vašej kamarátke totiž pomôže je odborník a ona si to zrejme ešte teraz vôbec neuvedomuje.
|
Odpovědi návštěvníků stránek:
19.10.2011 15:42:36 Ty představy o škole a rodině má hodně lidí. Řeže se také hodně lidí-uklidňuje to. Její denní režim z blogu mi přijde celkem normální u hodně mladých lidí. Rodiče jí možná úmyslně nechávají "žít" v klidu, protože si myslím, že to ona sama chce. V 18 letech by matka fackovat dceru nemusela. Slovní označení jednou za čas - dejme tomu. Sama se do pořádku nedá. Je třeba, aby si našla smysl života - v jejím pojetí by to mohl být kluk. Sex by jí mohl dostat opět do chuti k životu. Přenášet potíže na jiného je určitý způsob jak volat o pomoc. Rodičům poskytnout info k blogu je vhodné, ale pozor! - jen za předpokladu, že rodiče jsou normální lidé, což tady to úplně pravda není. Kdyby byli normálni, věděli by, že se dcera řeže atd. Tedy to spíše nedělejte, protože v ten okamžik budete hlavní nepřítel své kamarádky a odhalíte jí "nahou" před celým světem (rodiči). Navíc rodiče na to nejsou nejspíše připravení, že dcera jeaž tak mimo realitu. Pokud jí chcete pomoci, doveďte jí sama na terapeutickou skupinu. Případně jí pohrozte, že pokud se sebou nebude něco dělat, ujmete se aktivity sama, včetně hrozby s rodiči. Postupně ji připravujte na to, že se to rodiče dozvědí, co se děje a rodičům to můžete případně dávkovat slovně po kouskách, že by měli začít něco dělat. Největší problém je, aby kamarádka nezačala hulit, pít nebo hrát nějaké automaty. Pak to bude hodně špatný.
slavka941 - 19.10.2011 15:56:59 ...skúšala som jej nevrhnúť, že s ňou zájdem k psychológovi, skúsila som jej pohroziť...skúšala som ju presvedčiť, aby sa pokúsila nájsť si priateľov aj medzi spolužiakmi či aspoň niekoho, kto býva v rovnakom meste ako ona. výsledok bol rovnaký - odmietla. A čo sa týka návrhu, že by si našla priateľa, nemožné. Absolútne sa strání ľudského dotyku, tým pádom aj mužov a čo sa týka sexu, absolútne nepripadá do úvahy. Podľa nej je to nechutné. Raz som sa jej spýtala, aký je jej vysnívaný priateľ, odpoveď bola jednoduchá, taký čo nechce deti, taký, čo by nechodil neustále medzi priateľov, taký čo zjavne a jednoducho neexistuje...
19.10.2011 18:42:01 Tak si to dělá sama? Nebo jí někdo znásilnil v minulosti, někdo příbuzný nebo ze školy?
slavka941 - 20.10.2011 6:20:48 o znásilnení nič neviem a myslím, že sa také niečo ozaj nestalo...a ohľadom toho či sa uspokojuje sama...hmm...možné to je, ale čo ju ja poznám zdá sa mi ako by sa hnusila aj sama sebe...
PhDr.Ondrejkova [Psycholog] - 27.10.2011 15:10:02 skúste nehľadať príčiny a dôvody. Svojim správaním si vyžaduje pozornosť a robí jej dobre, že sa tak o ňu staráte a tým nepriamo upevňujete ešte jej ťažkosti. Uvediem príklad: ak má niekto chrípku a každý deň dostane do postele raňajky, obed, večeru, nemusí nič robiť, ako rýchlo vstane z postele? Nesťažovali by ste sa čo najdlhšie, ako Vám je zle? A k lekárovi by ste nechceli, pretože by ste sa báli, že Vás vylieči a Vás už nikto nebude obskakovať.
Máte zdravotní problémy? Sdělte nám své příznaky - Pomůže vám naše poradna.
|
Diskuze: otázky a odpovědi, zkušenosti a poradenství k Depresie, samota, odmietanie pomoci - Diskuze je prázdná – vložte svou zkušenost nebo vložte svůj dotaz jako první
Vaše zkušenost/Komentář/Dotaz týkající se Depresie, samota, odmietanie pomoci
|
NEPOSKYTUJEME ZDRAVOTNÍ PORADENSTVÍ.
Naše online poradna je určena pro všechny pacienty,
užívající některý z léčivých přípravků, pouze pro obecné informační účely.
Poradna v žádném případě neslouží jako náhrada odborné lékařské péče.
Poradna pomáhá se správným užíváním léčivých přípravků,
odhalit vzájemnou nesnášenlivost léčiv, při snížení výskytu nežádoucích,
vedlejších účinků léčiv a jako osvěta a zdroj informací.
Pokud si myslíte, že potřebujete lékařkou pomoc, okamžitě zavolejte svého lékaře nebo vytočte číslo 155.
|
|
|
|