|
Neviem ako ďalej...
|
anonymous - 18.03.2016 08:42:34
Dobrý deň, chcela by som vám popísať môj problém, aby ste mi mohli poradiť.S manželom sa poznáme od roku 1994 a spolu sme od roku 1998. Sme bývalý spolužiaci. Vzali sme sa v roku 2007. Dlhá doba na to, aby sme sa dobre spoznali, ale vzhľadom na to, že sme spolu nežili a navštevovali sme sa len počas víkendov a vždy, keď bolo možné sme sa asi dostatočne nespoznali. Nie som márnotratná osoba a vždy som sa snažila dostať sa z vlastných problémov sama. Sama som si hospodárila s financiami tak, aby som vychádzala, aj keď sa stalo, že som si vzala nejaký úver, ktorý mi potom trvalo dlho splatiť. Neskôr som si to uvedomila a začala som zodpovedne a tvrdo splácať svoje resty. Jediné, čo mi vadilo aj pred svadbou bolo, že ma dosť obmedzoval vo voľnosti. Ani na jednu oslavu kamarátky som nešla s kľudom a často to bolo aj o mojej postave( kde mi čo trčí).Pritom som nebola nejaká nádmerne veľká, mala som 60kg a 166cm.Po svadbe sa, ale niečo zmenilo. Vzali sme sa na základe môjho otehotnenia, o ktoré sme sa snažili takmer tri roky. Bolo to v období, kedy som sa rozhodla ďalšie z mojich "dlhov" si vyrovnať. V práci som dala výpoveď kvôli platu a nastúpila do lepšie platenej práce, aby som to finančne zvládla. Týždeň po nástupe som zistila, že som tehotná a tak mi príprava na budúci život a hlavne na svadbu zhltla všetky financie. Splácanie som oficiálne presunula žiadosťou. Po svadbe sa môj manžel nejako podivne pustil do mimopracovných a mimorodinných aktivít. Ešte stále sme spolu nežili. Ja v Bratislave a on 70 km odo mňa. Žiadala som ho, aby si toľko toho nebral na seba, lebo ja ho budem potrebovať, ale on nie. Stal sa tajomníkom poľov.združenia, pravideľne začal hrať floorball(ak sa to tak píše)a založil si firmu a popritom normálne pracuje.Odkedy sa narodil náš synček a on je hlavný živiteľ rodiny nepočúvam nič iné, len ako ja s mojimi úbohými cca 5000 korunami nevyžijem, keby nebolo jeho a ako musel zaplatiť všetky moje dlžoby a že prečo by mal doma pomáhať veď ja som na materskej, je to vraj moja starosť a on nevie, čo ešte od neho chcem a tak. Pravdou je, že sa snažíme o vlastné bývanie a máme čo splácať. Alebo to je aj tým, že bývame s jeho rodičmi, aj keď v rodinnom dome, ale je to náročné. Nič by mi na tomto všetkom nevadilo, len to, že manžel nemá problém mi dať na narodeniny dovolenku do chorvátska a keď mu poviem, že nemáme peniaze na rozhadzovanie a nie som nejaká fiflena, ktorá to musí mať, tak mi odpovie, že vlastne on chcel ísť na dovolenku. Dieťatko odkedy sa narodilo ešte nespalo celú noc až dodnes a keď som ho kojila tak to bolo aj každú hodinu.(dovolenku som si neužila a ani som si tam neoddýchla). Všetky choroby a nočné zvracania a teploty dieťatka som si vytrpela sama aj keď som pomaly močila už krv a vracala od vyčerpania.A aj keď išlo o mňa tak sa stalo,že nevstal k malému a ani mi nepodal čaj a spokojne vyspával do 11-tej predpoludním. Ani po sexuálnej stránke neberie na mňa ohľad. Nemám teraz a vlastne už od prvého tehotenstva takú chuť na sex, ako keď som bola slobodná.(tehotná-kojaca rok-zase tehotná).Padám vyčerpaná do postele a som rada, že aspoň 3 hodiny spím. Aj tu som dostala výčitku, že som chladná.Teraz som opäť tehotná a vlasne pred pôrodom a pomoc od neho nedostávam v takej miere, ako by som potrebovala. Aj teraz ideme na dovolenku na lyžovačku a neberie ohľad na to, že mi je zo dňa na deň horšie. Kedykoľvek to už neviem vydržať a žiadam ho o pomoc dostanem len odpoveď: "Veď sa starám chodím do práce a nosím ti nákup.Ty nevieš ani to.Keby som sa tu nepostaral ja, to by vypadalo.Na jednej ruke zrátam chlapov, ktorý doma pomáhajú s deťmi."Nehovorím, že nie su pekné chvíle a že mi nepomôže vôbec, ale od kedy som sa nasťahovala k nim cítim len samé ponižovanie.Nikdy ma ešte za nič nepochválil. Ako sa mám správať a čo robiť. Mám pocit, že to môže byť aj preto, lebo si neviem zvyknúť na dedinu a mentalitu týchto ľudí.
|
Odpověď zdravotníka na dotaz: Neviem ako ďalej...
Vaša situácia, v ktorej sa teraz nachádzate je veľmi zložitá a nie je ľahké to nejak riešť. Dôležité je o probléme hovoriť. Pokiaľ komunikácia viazne, alebo jeden z partnerov odmieta komunikovať, tak to ustane na mŕtvom bode a skutočne sa daná situácia nedá riešiť. A obvykle potom jeden zo vzťahu, ten kto problém vidí, sa trápi. Treba sa dohodnúť na určitých pravidlách. Každá rodina, ktorá chce fungovať, musí mať stanovené nejaké pravidlá. Ak pravidlá nie sú a o väčšinu vecí sa stará len jeden z dvojice, je to špatne. Viem, že s mužmi je problém sa o niečom takom baviť, lebo naše ženské veci považujú za banálne a nepodstatné. Myslia si, že len ich rozum je najlepší a že keď nosia domov peniaze, tak to stačí. Nehovorím tým, že to podstatné nie je. Práve naopak. Je to veľmi potrebné. Tak ako žena je schopná otehotnieť a porodiť dieťa, tak chlap by sa mal postarať o peniaze v rodine. Na výchove detí by sa však mali podielať obidvaja rodičia súčasne, alebo urobiť nejaký kompromis, že muž cez víkend, aby ste sa aj vy mohla vyspať, hlavne teraz, keď ste opäť tehotná, a vy počas týždňa, aby sa mohol on vyspať do práce. Keď sa vráti z práce, tak napríklad ísť sa spoločne prejsť aj so synom. Vy netrávite spoločne žiadny čas, takže aj to musíte zmeniť, pokiaľ chcete vzťah zachrániť, a aby vám manžesltvo obom vyhovovalo a boli v ňom spokojní - OBAJA!!! Bývanie u jeho rodičov, tiež nie je pre prosperitu vzťahu najlepšie. On má svoje pevné zázemie pod nohami, ale vy nie, takže dúfam, že sa vám to čím skôr podarí zmeniť a možno vecí sa tým vyrieši. Teraz ale potrebujete mať kľud. Stres a trápenie nie je pre vás a vaše druhé tehotenstvo veľmi dobré. Skúste mu to vysvetliť. Myslím na vás a držím vám palce.
|
Odpovědi návštěvníků stránek:
kattka - 22.2.2009 11:46:07
Veľmi Vám ďakujem za radu a objasnenie našej situácie.Budem sa snažiť urobiť všetko aby to ďalej fungovalo už len lepšie. Boli sme týždeň na dovolenke a bolo nám super(až na moju obmedzenú pohyblivosť). Mám ale pocit, že akonáhle sme sa vrátili domov, obaja sme zostali nervózni.O sebe to viem určite lebo sa mi domov vrátiť veľmi nechcelo.Mne ide skôr o to aby som prišla domov a nevítal ma uvítací výbor svokrovcov medzi dverami.Rada si urobím veci sama a hlavne s kľudom a tak ako ja chcem.Môže to aj on vnímať tak, že by bol rád sám alebo je to skôr mnou,že cíti,že nebudem kľudná a budem skôr nervózna? Ešte raz ďakujem.
Kacenka [Porodní asistentka] - 24.2.2009 15:25:20
Nie je za čo!
Máte zdravotní problémy? Sdělte nám své příznaky - Pomůže vám naše poradna.
|
Diskuze: otázky a odpovědi, zkušenosti a poradenství k Neviem ako ďalej... - Diskuze je prázdná – vložte svou zkušenost nebo vložte svůj dotaz jako první
Vaše zkušenost/Komentář/Dotaz týkající se Neviem ako ďalej...
|
NEPOSKYTUJEME ZDRAVOTNÍ PORADENSTVÍ.
Naše online poradna je určena pro všechny pacienty,
užívající některý z léčivých přípravků, pouze pro obecné informační účely.
Poradna v žádném případě neslouží jako náhrada odborné lékařské péče.
Poradna pomáhá se správným užíváním léčivých přípravků,
odhalit vzájemnou nesnášenlivost léčiv, při snížení výskytu nežádoucích,
vedlejších účinků léčiv a jako osvěta a zdroj informací.
Pokud si myslíte, že potřebujete lékařkou pomoc, okamžitě zavolejte svého lékaře nebo vytočte číslo 155.
|
|
|
|
