|
Otrasné zaobchádzanie!
|
nely - 13.6.2011 21:18:11
Dobrý večer, mám vážny problém, ktorý sa týka ako mojej mamy, tak celej mojej rodiny vrátane mňa. Mama má už dávno po 50tke - aj keď teda vobec nevyzerá :) problém je úplne inde. Od malička bola svojou vlastnou mamou ponižovaná - v zmysle, že o nej hovorila aká je škaredá, pripomínala jej všetky nedostatky už ako malému dievčatku. Vravela jej aká je zbytočná, mame sa to vravelo veľmi ťažko a spomínam si, že sa s tým priznala len nedávno. Všetko to vlastne celé tie roky dusila.Ona si to ako dieťa vzala k srdcu a vlieklo sa to s ňou celú je mladosť, dospelosť a až doteraz.. Okrem práce nemá nič. Priateľky, či známych. S kolegyňami s vychádza dobre, ale je veľmi nespoločenská. Takisto keď som ešte bývala doma, keď mi prišli kamarátky alebo priateľ, sedeli sme v spoločenskej miestnoti tak prišla, a v momente sa otočila na päte a celý čas bola zavretá v inej izbe. Vynhala sa sama. najprv som nechápala, robila to zakaždým ale mne jej prítomnosť nevadila, zvášť keď som ju chcela spoznať s priateľom.. je zbrklá, hanblivá, vzťahovačná, doslova utečie len aby sa všetkému vyhla.. keď sa jej opýtam prečo to robí tak povie že ona nechce zavadzať.. ale to zďaleka nieje všetko. Ani neviem či sa to dá všetko popísať. Stretla mojho otca a vydala sa zaňho až niekedy po tridsiatke, odstahovala sa s nim do iného mesta, a žili spolu a s jeho mamou - vzali ju k sebe keď zomrel jej manžel.otec ju nechcel nechať sám aj keď dostal pracovnú ponuku v inom meste, jeho mama mu povedala že ona s nimi nejde a nech ju tu teda nechajú samú keď ju nechcú. Jednoducho, vyčítavým spôsobom ako staršia osoba ktorá nechcela zostať sama. Otec je jedináčik, bol k nej pripútany, a tak zostal a vzali ju k sebe. mama sa vtedy neozvala, a doteraz mu vyčíta ako sme sa mohli mať lepšie a že ich k tomu donútila jeho mama. Všetko každému dáva za vinu. postupne som sa narodila ja a moje dve sestry, a nikto jej nepomahal.. otec je také malé veľké dieťa, je nezodpovedný ale je to dobrý človek, aj keď je rozmaznaný takže mama to celý čas vnímala tak, akoby mala štyry deti. jeho mama jej všetko kritizovala, naprávala, komentovala.. asi ako keď sa býva so svokrou kde niesú najlepšie vzťahy. Ja som mala babku veľmi rada, a netešilo ma keď o nej tak hovorila. Každý deň, až do jej smrti, a niekedy ešte aj teraz. Myslím ale, že sa zbytočne miestami stresovala aj keď ju veLmi obdivujem, určite bolo ťažké byť na všetko sama a postupne ako sme rástli a začali to vnímať, v našej rodine je jednoducho úplná bezharmónia, aj keď sú inde omnoho horšie problémy v rodinách. otec sa nás nikdy nedotkol, snažil sa zarábať aj keď málo a pomaly, ale tieto vlastnosti nikdy nevyzdvihla. Myslím, že sa nás to dotklo všetkých, a mňa ešte o to väčšmi.. pred nami otca neustáele zhadzuje, nadáva mu, kričí až vrieska, občas je doslova hysterická, výbušná. Všetko komentuje, napravuje ho, doslova frfle, nič sa jej nechce robiť, všetko jej vadí... nič sa podľa nej nedá, všetko je nemožné otrasné a zbytočné, a v takomto štýle som žila.. neučila nás ako prekonať prekážky, radšej sa im všetkým poddala, a čo je najhoršie, nechá si skákať po hlave od svojich dcér! keď príde z práce domov, v momente ide do kuchyne a začne kričať, búchať.. niekedy bezdôvodne, inokedy právom. moja mladsia a strasia sestra byvaju este doma, (21 a 25 rokov), a mamu úplne ovládajú. mám ich rada, aj keď ten pocit nedokážem zniesť tak niesom si istá, či si to celkom uvedomujú. Majú ju akoby na špagátiku a už sa na to nemôžem viac pozerať. matka si neváži samu seba čo vzniklo aj z toho, čo som spomínala vyššie, a nechá sa ovládať otcom, aj sestrami. pokračovanie v komentári.
|
Odpověď zdravotníka na dotaz: Otrasné zaobchádzanie!
Toto je situácia, ktorú sama žiaľ nezmeníte. Môžete sestrám pripomínať, no pohodlie je pohodlie a Vaša mamina si to tak "zariadila". Jednu vec ale predsalen môžete zmeniť. Robte to, čo očakávate od mamy. Chváľte ju, pomôžte jej, keď budete u nej. Ak sa Vám bude niečo páčiť, povedzte to. Skúste vynechať tie otázky: "prečo im to dovolí..." Vaša mama to totiž berie ako kritiku a znova jej to pripomína len to, že niečo nerobí dobre. Zmeňte teda správanie k Vašej mame a ukazujte jej len to, čo dobré robí. Uvidíte, že čím viac pochváľ a menej kritiky, tým úprimnejší vzťah budete mať. Už inak to, že si tieto veci uvedomujete je dobré a Vaše správanie vo Vašej rodine už bude iné ako má Vaša mama.
|
Odpovědi návštěvníků stránek:
nely - 13.6.2011 21:20:49
taký klasický príklad - budem konkrétna aj keď sa mi to píše ťažko, mama nevie čo bude na obec, čo má uvariť, aj keď je doma niečo z čoho by sa dal obed navariť aby sa ušetrilo, ale to by najprv nemohli mať fajnové papulky.. najprv za každým ide a pýta sa ho, čo chce na obed. jedna hovorí to, druhá to obrble, a otec musi mať tiež jeho špeciálne požiadavky - inač je doslova nervózny, takže urobí trom ľuďom tri rôzne jedlá, ktoré navyše necháva na dreze ohriate, lebo akonáhle ich schová do chladničky, tak tie tri dospelé osoby si ju neotvoria a nevyberú jedlo, dokým im ho nepodloží pod nos.. naozaj sa cítim trápne, mám svoju rodinu rada ale čo je veľa, to je veľa... len tak tam sedím a pozerám a nechápem čo jej to robia, a prečo to ona toleruje. pričom sama si obed nenaloží, len dojedá zbytky ako keby ona nemala právo poriadne sa najesť.. ak ostane nejaké nedotknuté jedlo a ona ho zje, stane sa že ho chcela sestra - zistí že to už nieje, a namiesto toho aby si vzala niečo iné, začne mrnčať. a mama má výčitky že si to dovolila zjesť.. sestra robí ako rozmaznané decko, ktoré si v tej chvíli zaslúži akurát tak facku.. žiadna úcta k nej.. 25 ročná si dupne, začne mrnčať, tresne dverami a zavrie sa do izby... mladšia je šikovna, ale len čo sa týka jej samej. povysáva, ale len svoju izbu. a tak je to aj s prachom, uprataním prádla, umytím riadu.. len po sebe. všetko musí mať jej systém a poriadok, a mama jej špeciálne požiadavky s ochotou spĺňa a vybavuje, ako nejaká sekretárka.. ďalej, nieje šunka? pošlú mamu do obchodu.. myslím že takto to už nefunguje v žiadnej rodine, a hlavne by nemalo! ide o dospelé osoby.. a takto to je stale.. obskakuje ich akoby boli negramotné a bez rúk a bez nôh.. keď som sa ozvala, bolo to okolo 17tich - mohla som sa aj skôr, čokoľvek som povedala - bolo zle. sestry ma vyslovene poslali niekam, a keď som sa pýtala mamy prečo to sestre trpí, tak si ju zastala, na mňa začala ziapať a bolo.. je to jej miláčik. nezvládala som to, až do svojich 21 rokov kedy som sa presťahovala do garzónky. staršia sestra študuje na vysokej, školu má pár krát do mesiaca a žiadnu prácu popri tom, ani brigádu.. to je v poriadku, nič jej na to nepovie. ja som si po strednej mesiac nevedela nájsť prácu a cítila som sa ako príživníčka. mama ma zhadzovala a ponižovala, ten psychický tlak a stres.. mám pocit akoby si na mne vylievala svoju zlosť za všetky tie roky.. obhajovala som sa, ale nezvládala som to, nech som si našla akúkoľvek prácu, bolo to pre ňu nič. nedostatočné. nikdy ma nepochválila. na sestry nikdy nereagovala podobne.
nely - 13.6.2011 21:20:57
necítim sa dotknutá, ani mi nejde o snahu o prejavenú ľútosť, teraz to už beriem tak že v rodine je vždy niekto tá čierna ovca v rodine, aj keď predtým som to tak nevnímala.. viem že ma takisto miluje a potrebuje a chce pre mňa to najlepšie, je veľmi obetavá matka.. teraz to už viem, ale vtedy ma to vyhnalo nájsť si vlastné bývanie. aspoň trochu som si vydýchla. možno som dúfala že v jej očiach vzrastiem, že ma pochváli aspoň za snahu byť samostatná... začiatky boli ťažké, mala som menší dlh ale nikdy som s ním za ňou nešla. akonáhle sa o ňom dozvedela, zhadzovala ma pred celou širšou rodinou.. peňazí nazvyš nemáme, a keď som si nejakú korunu zarobila a prišla s nápadom že by sme kúpili novú chladničku, podlahu.. postupne niečo, tak ma vysmiala. nechce to, robí to doteraz, asi ich chce nechať mne ale neprijíma žiadnu pomoc.. naozaj nechcem aby to bolo takto aj ďalej, dlho, veľmi dlho som nevedela kam sa s týmto mám obrátiť, o tomto všetkom vie len priateľ a ostal s otvorenými ústami.. nejde to, nechať to tak, to ako sa nechá ponižovať sestrami, je to moja rodina a neda sa na to len tak pozerať.. až po dvoch rokoch čo som bola z domu, mi raz povedala síce veľmi potichu ale predsa, že si všimla že tam niesom, pretože nemá kto upratovať.. verte mi, potešilo ma to viac než čokoľvek iné. náš vzťah sa zlepšil, sme k sebe otvorenejšie, ale stále keď sa spýtam prečo im nepovie jednoduchú vec - nech povysávaju alebo upracú, nič. bez zmeny, a mňa takisto ignorujú. sestre t pripomínam stále, občas sa stane že ju to zamrzí a upratuje, ale vydrží jej to chvíľu. opakujem jej to znova aj keď mi nadáva, trucuje a protiví sa jej to... žasnem. píše im lístočky kde čo majú, a ako a čo majú urobiť ktoré keď čítam tak neviem či mi je do plaču alebo sa mám smiať.. a nakoniec to aj tak urobí za nich. dôslednosť nikde. naozaj, zúfala situácia. čo by ste mi poradili? nechcem aby sa niekedy stalo, že si nebudem vážiť svojho priateľa alebo nejakého iného muža, a takisto nechcem aby sa niekedy takto chovala moja rodina ku mne.. mám z toho strach, pretože gény sú gény a aj keď sa akokoľvek snažím aby mi bola "príkladom" ako raz takisto nezlyhať, bojím sa že keď na seba budem takto ďalej striehnuť, tak budem taká istá.. a tomu sa chcem vyhnúť. ako aj tomu, aby ďalej takto zaobchádzali s mamou. naozaj sa na to nedá pozerať.. ospravedlňujem sa za tak obsiahly mail, ale už nechcem ďalej mlčať. ďakujem veľmi, veľmi krásne za názory a čas. J.
14.6.2011 11:02:28
niektore pasaze mi pripominaju moj zivot.. ale nie vsetky.. mas to tazke a uprimne ti poviem, ze poradit je v tomto pripade velmi tazke.. najlepsie by to riesil rozhovor, ked ale pises, ze nikto z rodiny ziadny rozhovor neakceptuje, tak potom mozes robit jedine.. nic.. neries ich zivot, aj ked viem ze je to tazke (fakt urcite veci poznam), ale mas to o to lahsie tym, ze s nimi nebyvas.. je dobre ze mas priatela, zalozte si rodinu a svoju pozornost obrat tam.. rodicov a sestry navstevuj, vypocuj stylom jednym uchom dnu, druhym von a ked odides, zahod ich starosti za hlavu.. nech si to vsetko riesia sami, ked nechcu tvoju pomoc.. ja som to takto zacala riesit uz davno - nie vzdy mi to sice ide, ale je mi lepsie.. vyrazne.. predtym som sa len trapila, neskor som si povedala, ze ostatnych riesit nebudem.. budem ich mat nadalej rada, ale ich zivot je ich zivot a ja si budem riesit svoj.. prajem vela stastia..
nerozhodna - 15.6.2011 9:38:28
Tvoja mama je obeť, vlastnej rodiny, nevhodnej výchovy a nešťastného života. Tj, je slabá( ak človeka od mala niekto v kus eponižuje- neverí si a nevládze riešiť problémy, nevie fung. v normálnych spoločenských vzťahoch)- preto je taká ovládateľná...ale zároveň je z tohto stavu nešťastná, lebo si ho uvedomuje, a cíti, že to nikdy nemala a nemá v moci zmeniť- a navyše ani v manželstvo veľa šťastia nezažila- dirigujúca svokra a manžel slaboch,ktorý jej nemal a nemá ako -ako žene- imponovať- to žene veľa radosti zo života nepridá...preto celé je chudera uhundraná, až hysterická...lebo je nešťastná...veľmi nešťastná-po celý jej život. Ty to asi nevyriešiš, len ju skús pochopiť, aj keď iná už nebude. Ty ľúbiš aj otca, aj ju svojím spôsobom, aj babku si mala rada...tak si tieto pocity nechaj, ale nesnaž sa ich vzťahy nejako meniť...lebo tie koľaje sú vychodené už príliš hlboko.Ťažko radiť...aspoň si sa vyspovedala, aj to pomáha:-)
15.6.2011 11:13:41
to áno, pomáha, len mi tiež ide o jej šťastie... aspoň na chvíľu nech je spokojná, preto si myslím že by sa sestry mohli spamätať pretože tu nebude donekonečna... psychika je zložitá a viem že tú nezmením - o to mi nejde, len snáď aby sa tie dospelé osoby spamätali, pretože to často zachádza už za hranice...
Máte zdravotní problémy? Sdělte nám své příznaky - Pomůže vám naše poradna.
|
Diskuze: otázky a odpovědi, zkušenosti a poradenství k Otrasné zaobchádzanie! - Diskuze je prázdná – vložte svou zkušenost nebo vložte svůj dotaz jako první
Vaše zkušenost/Komentář/Dotaz týkající se Otrasné zaobchádzanie!
|
NEPOSKYTUJEME ZDRAVOTNÍ PORADENSTVÍ.
Naše online poradna je určena pro všechny pacienty,
užívající některý z léčivých přípravků, pouze pro obecné informační účely.
Poradna v žádném případě neslouží jako náhrada odborné lékařské péče.
Poradna pomáhá se správným užíváním léčivých přípravků,
odhalit vzájemnou nesnášenlivost léčiv, při snížení výskytu nežádoucích,
vedlejších účinků léčiv a jako osvěta a zdroj informací.
Pokud si myslíte, že potřebujete lékařkou pomoc, okamžitě zavolejte svého lékaře nebo vytočte číslo 155.
|
|
|
|
